Lyrizovaná próza
Rok 1918 priniesol v slovenskej literatúre pomerne prudký zvrat v podobe existencie viacerých umeleckých smerov. Popri realistických tendenciách začali do slovenskej prózy spontánne prenikať lyrizačné tendencie.
Vznik lyrizovanej prózy bol podmienený viacerými príčinami. Hlavnou príčinou bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu a ich snaha o obnovu citovosti v próze. Objavila sa zatrpknutosť a nechuť k civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z nových nepriaznivých spoločenských a mravných faktorov povojnového života.
Lyrizačné tendencie, tzn. lyrizovaná próza, majú niekoľko vývojových stupňov:
1.stupeň tzv. ornamentálna próza – jej dominantou je lyrizácia jazyka a štýlu, t.j. autori experimentujú s jazykom i slovom. Takéto lyrizačné postupy boli príznačné pre tvorbu Jána Hrušovského, Gejza Vámošu a iných spisovateľov.
2.stupeň lyricky tvarovaná próza – jej dominantou je lyrizácia postáv. Autori zobrazujú psychické stavy postáv. Pa
trí sem Jozef Cíger-Hronský, Jozef Horák a iní.
3.stupeň próza naturizmu je umelecký prúd, ktorý vznikol v 30. rokoch, kedy do literatúry vstup
ovali Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, František Švantner a Margita Figuli. Jej dominantou je lyrizácia vo všetkých zložkách prózy a rozprávkovo-mýtický epický princíp. Prijíma sa ako špecifický slovenský prúd.
Iniciátor a prvý realizátor naturizmu bol Ľudo Ondrejov. Jeho naturizmus sa označuje ako folklórny, pretože do motívov folklórnej tradície (zbojníctva) premietol osobné problémy i aktuálne spoločenské otázky medzivojnových čias.
Rozpor medzi vrchárskym životom v prírode a mestom s jeho civilizáciou je východiskom vrchárskej trilógie Slnko vystúpilo nad hory. Ústrednou postavou jednotlivých románov – Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy – je vrchársky chlapec Jerguš Lapin, ktorý si utvára vzťah k najbližším ľuďom, ale predovšetkým k prírode. Mesto a civilizácia sú mu cudzie, nepochopiteľné a nepriateľské. Dielo je symbolom harmonickej jednoty človeka a prírody.